Zamilujte sa aj vy do zborového spievania – iná realita

Nabíjajúce pocit spolupatričnosti všade okolo. Všetci ako jeden muž vyslovujú hlásku za hláskou, slovo za slovom. Všetkým ide o to isté. Na ničom inom nezáleží. Okolitý svet prestáva existovať, problémy posledných dní akoby pre tento okamih zmizli. Vzduch je plný napätého očakávania. Hlavne to nepopliesť, dodržiavať výraz a ani na sekundu nespustiť oči z tej ženy v popredí – len tak bude výsledok perfektný, len tak vyjde všetko ako má. Ona jediná má právo všetko zmeniť, a napriek tomu má všetko svoje nemenná pravidlá, svoj poriadok, svoj systém.

Do akej reality sme sa to práve preniesli?

Málokto z vás by asi hádal, že sa jedná o svet zborového spievania. Že je už prekonaný? Nudný? Staromódny? Alebo vhodný tak maximálne do kostola? Či si toto naozaj myslíte, potom verte, že ani netušíte, o čo prichádzate. Ja osobne som strávila v zbore nádherných 13 rokov môjho života a rozhodne sa k nemu vrátim, akonáhle čas a okolnosti len trochu dovolia. Preto som sa rozhodla nechať vás do tohto sveta tiež trochu nahliadnuť.

Už na začiatok si dovolím upozorniť na to, že spev v zbore nie je iba Mozart a neforemné kostýmy. Mnoho zborov sa poslednou dobou sústreďuje na súčasnú hudbu, čo môže zahŕňať hudbu vážnu, ale aj piesne z muzikálov, filmov až po piesne spevákov a skupín, ktorých sú aktuálne plné rádia.

A čo že ma na zborovom spievanie tak fascinuje?

Môžete byť všetci úplne odlišní, s úplne inými záujmami, životným štýlom, snami a túžbami – a napriek tomu vám ide v danej chvíli všetkým o to isté. Všetci sa zo všetkých síl snažíte, aby bol výsledok čo najlepší, aby to malo náboj, oznámenie, dušu a aby sa to divákom páčilo. Milujem tiež ten pocit, že existuje niečo, čo môžem druhým dať, čo ma nič nestojí a pritom im to môže urobiť neuveriteľnú radosť, rozjasniť celý deň a dodať nádherný pocit z toho, že videli a zažili niečo krásne. A verte alebo nie – robiť radosť sám sebe je naozaj skvelé, ale urobiť radosť niekomu inému – to je ešte len ten správny balzam na dušu.

Keby som mala do tretice vybrať ešte jeden najväčší prínos, potom by to rozhodne bolo to, že v dnešnom hektickom a rýchlo sa meniacom svete je neskutočne upokojujúce stráviť pár hodín s jasne danými pravidlami. Áno, hudobné štýly sa môžu časom meniť, ale polová nota bude vždy na 2 doby, céčko bude céčkom a prestávka prestávkami, aj keby sa človek napríklad na hlavu staval. A do toho existuje v celej tej veľkej skupine ľudí len jeden jediný človek, ktorý má právo meniť aspoň to, čo sa dá, rozhodovať o nálade, rýchlosti či hlasitosti – a ten všetko rozhoduje za vás. Zbormajster je jednoducho pánom situácie a pri dodržiavaní jeho pokynov je zrazu všetko tak jednoduché a jasne dané.

Ak teraz namietate, že je to síce všetko veľmi pekné, ale že vy spievať neviete a noty ste poznali naposledy niekde na základnej škole, potom toto rozhodne nie je dôvodom na povzdychu „tak to už tiež nestihnem“. Čo sa týka prvého problému, tak hlasivky sú sval ako každý iný, a ako taký sa tiež dajú pilovať „posilňovaním“. Neexistujú ľudia, ktorí nevedia spievať, existujú iba ľudia, ktorí sa svojimi hlasivkami nedokážu správne pracovať. A čo sa znalosti nôt týka, tak v dnešnej dobe existuje naozaj veľa príležitostí, kde sa ich naučiť, od zaplatenia si pár hodín u učiteľa, až po internetovú samovýuku.

Že si aj napriek tomu nemyslíte, že by ste sa to zvládli všetko naučiť, alebo je váš voľný čas dosť obmedzený?

A čo takto túto príležitosť ponúknuť svojim ratolestiam? Nejde totiž samozrejme len o spev ako taký. Ja som sa naopak naučila aj mnohým ďalším rádoby nesúvisiacim veciam. Zbor ma naučil, ako sa správať k autorite, ako ťahať za jeden povraz, ako odkladať momentálnej radosti a voľný čas s výhľadom na fantastický budúci výsledok a alebo aj ako úžasný pocit prináša človeku dávanie. Môj chrbát je veľmi vďačný za naučenie sa rovno stáť aj sedieť a schopnosť správne dýchať je tiež na nezaplatenie. Zborové výjazdy ma naučili samostatnosti, kolegialite a moju schopnosť zbaliť sa na víkend vybrúsil k úplnej dokonalosti. Spoznala som kopu úžasných ľudí, z ktorých niektorí zostali mojimi priateľmi doteraz.

Na záver vás ale nemôžem nevarovat pred jedným problémom – sledovanie speváckych súťaží už vo vašej rodine nikdy nebude ako predtým. Nečudujte sa, keď vám vaše nadšenie z výkonu vášho favorita zpraží vaše dieťatko suchým konštatovaním „úplne falošne“.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.